V osídlach (O ľadovcoch)
__________________________________

Keď pláva oblak prinízko,
len visí na vlásku,
svetlo stáca bežné ohnisko
- sám si dávam otázku,
či aj nebo
zvykne roniť slzy pre lásku

Ranný chlad je bežec v osídlach,
jeho beh je bosý
Zrejme necíti chlad v chodidlách,
kto rosu tráve nosí
...a tá je nemenná
presne ako obyčajné miesto bez mena

Tam, kde umierajú ľadovce,
tam prežívajú hmly.
Na odvrátenom konci do nich
slabnú dlhé dni
(pôvodne: Ak úsilie je z vody,
potom s vodou plynú i sny)
Aj keď sú nemenné,
aj keď boli nemenné...
Aj keď sú nemenné,
chadnú ako nepomenované nemé kamene

Vlhká zem je machová,
až jej mäkkosť straší
Tam deň svoju schránku pochová,
kým bude opatrnejší
Kým sa nebo zamodrí,
kým sa zamodrí...
Kým sa nebo zamodrí,
kým si opäť najde nutné
a postačujúce dôvody